Rozdiel medzi mikro účtovnou jednotkou a mikrodaňovníkom

Kým mikro účtovná jednotka

je účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

• celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
• čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
• priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol 10.

Tak mikrodaňovník 

• je fyzická osoba, ktorej príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur 
• je daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú pre povinnú registráciu pre DPH. 

Dobrovoľná dĺžka odpisovania majetku:

Mikrodaňovník si bude môcť odpísať ktorýkoľvek hnuteľný majetok zaradený v odpisovej skupine 0 až 4 (nehnuteľnosti sú z danej výhody vylúčené) podľa vlastnej vôle, kľudne aj v rámci prvého roka. Neplatí to na osobné automobily, ktorých hodnota je vyššia ako 48 000 €.

Tento spôsob odpisovania bude môcť daňovník uplatniť len na hnuteľný majetok, ktorý zaradil do užívania v zdaňovacom období, v ktorom už bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. To znamená, že majetok, ktorý daňovník zaradil do užívania predtým, ako sa stal mikrodaňovníkom nemôže odpísať podľa vlastnej vôle ale spôsobom určeným v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. 

Odpočítanie daňovej straty v plnej výške:

Mikrodaňovník nebude mať nijakým spôsobom obmedzenú výšku umorovanej daňovej straty. Môže si odpísať daňovú stratu v celej hodnote. Ak teda výnosy takéhoto daňovníka nedosiahnu jeho náklady a vznikne mu tak podnikateľská strata, daňovník si takúto stratu môže odpísať od základu dane už v nasledujúcich účtovných obdobiach, maximálne však do 5 rokov od vzniku straty.

Tvorba opravnej položky k pohľadávke do daňových výdavkov:

Mikrodaňovník, ktorí účtuje v sústave podvojného účtovníctva, si môže do daňových výdavkov zahrnúť tvorbu opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, v takej výške, v akej ju majú zaúčtovanú vo svojom účtovníctve.