Ak vysielate zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu, rátajte s viacerými náhradami. Patrí k nim aj stravné, na ktoré sa v porovnaní s domácou služobkou vzťahujú iné pravidlá. 

Služobná cesta v zahraničí: Nárokové náhrady zamestnanca

Zamestnancovi, ktorého vysielate na zahraničnú pracovnú cestu, patria tieto nárokové náhrady: 

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• náhrada potrebných vedľajších výdavkov,
• poistenie liečebných nákladov v zahraničí,
• povinné alebo odporúčané očkovanie,
• náhrada za cesty na návštevu rodiny,
• stravné.

Zamestnanec má teda nárok na cestovné náhrady alebo diéty v zahraničí ako peňažnú kompenzáciu. Poďme sa spoločne podrobnejšie pozrieť na poslednú menovanú položku. Aké sú špecifiká sa vzťahujú na stravné pri zahraničnej služobnej ceste? 

Stravné v zahraničí: Nároky a sadzby

Nároky na stravné pri zahraničných pracovných cestách sú legislatívne ukotvené v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, konkrétne v § 13 tejto úpravy. 

Zákon hovorí o tom, že pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni.  

Trvanie zahraničnej pracovnej cesty 

Čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma, v ktorých zamestnancovi prislúcha určité percento zo základnej sadzby stravného:

Časové pásmo	Percento zo základnej sadzby stravného
do 6 hodín vrátane	25 %
nad 6 hodín až 12 hodín	50 %
nad 12 hodín	100 %

Ak máte zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy jeho povolania, v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s ním môžete dohodnúť iné podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, najviac však o 5 %.

Vedeli ste, že……pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné tak, ako je to pri tuzemskej pracovnej ceste? Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Príklad: Zamestnanca ste vyslali na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, ktorá trvá 3 dni od stredy (8:00 h) do piatka (11:00 h). Diéty do Nemecka, resp. základná sadzba stravného pri ceste do Nemecka, sú 45 eur.

Výpočet: 

1. deň: 16 h => stravné nad 12 h: 100 % = 45 €
2. deň: 24 h => stravné nad 12 h: 100 % = 45 €
3. deň: 11 h => stravné od 6 do 12 h: 50 % = 22,5 €

Celková výška stravného za tri dni bude 112,5 €. V prípade, že zamestnancovi zabezpečíte stravu, môže byť výška cestovnej náhrady krátená. 

Diéty zahraničie: Stravné v prípade zabezpečeného stravovania

Pri zahraničných pracovných cestách zároveň platí: 

1. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, ako zamestnávateľ mu stravné neposkytujete. 
2. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne alebo ich má poskytnuté v rámci ubytovacích služieb,  stravné krátite o stanovené percento  z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného nasledovne: 

• o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, 
• o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,
• o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.

3. Stravné zamestnancovi nekrátite v prípade,, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. 
4. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Príklad: Rovnaká služobná cesta do Nemecka, zamestnancovi však počas druhého a tretieho dňa poskytnete raňajky. Základná sadzba stravného (resp. diéty Nemecko) je 45 eur, uplatní  sa však percentuálna zrážka za poskytnutú stravu.

Výpočet: 

1. deň: 16 h => stravné nad 12 h: 100 % = 45 €
2. deň: 24 h => stravné nad 12 h: 100 % = 45 € – poskytnuté raňajky 25 % = 33,75 €
3. deň: 11 h => stravné od 6 do 12 h: 50 % = 22,5 € – poskytnuté raňajky 25 % = 11,25 €

Celková výška stravného za tri dni bude 90 €. 

Náš tip: Dĺžku časových pásiem a sadzby pre jednotlivé krajiny si, samozrejme, nemusíte pamätať. Na internete je k dispozícii hneď niekoľko kvalitných online kalkulačiek, ktoré vám s výpočtom stravného pomôžu. Stačí, keď do vyhľadávača zadáte niektoré z hesiel „kalkulačka cestovných náhrad”, „cestovné náhrady kalkulačka” alebo „výpočet stravného kalkulačka”.

Zahraničná pracovná cesta – stravné (základné sadzby)

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR. Tieto sadzby sú stanovené pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín. 

Stravné poskytnete zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávil v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, poskytnete mu stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. 

Aké sú teda napríklad diéty do Maďarska, Poľska či Talianska? Vybrali sme pre vás základné sadzby pre vybrané európske krajiny, ktoré stanovuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. nasledovne:

Krajina	Menový kód	Mena	Základné sadzbystravného
Belgicko	EUR	euro	45
Bulharsko	EUR	euro	36
Cyprus	EUR	euro	41
Česko	CZK	česká koruna	600
Dánsko	DKK	dánska koruna	380
Estónsko	EUR	euro	42
Fínsko	EUR	euro	50
Francúzsko	EUR	euro	45
Grécko	EUR	euro	42
Holandsko	EUR	euro	45
Chorvátsko	EUR	euro	40
Írsko	EUR	euro	53
Island	EUR	euro	55
Lichtenštajnsko	CHF	švajčiarsky frank	80
Litva	EUR	euro	40
Lotyšsko	EUR	euro	40
Luxembursko	EUR	euro	50
Maďarsko	EUR	euro	39
Malta	EUR	euro	45
Monako	EUR	euro	45
Nemecko	EUR	euro	45
Nórsko	NOK	nórska koruna	420
Poľsko	EUR	euro	37
Portugalsko	EUR	euro	43
Rakúsko	EUR	euro	45
Rumunsko	EUR	euro	43
Rusko	EUR	euro	39
Slovinsko	EUR	euro	38
Spojené kráľovstvo	GBP	anglická libra	37
Srbsko	EUR	euro	43
Španielsko	EUR	euro	43
Švajčiarsko	CHF	švajčiarsky frank	80
Švédsko	SEK	švédska koruna	455
Taliansko	EUR	euro	45
Turecko	EUR	euro	44
Ukrajina	EUR	euro	37
Vatikán	EUR	euro	45

Zdroj: Opatrenie MF SR č. 401/2012 Z.z.

Náš tip: Stiahnite si kompletný prehľad základných sadzieb stravného vo všetkých krajinách vo forme pdf alebo v opatrení MF  č. 401/2012 Z.z.

Diéty sú platné pre rok 2024 a s vysokou pravdepodobnosťou sa na nich nič nezmení ani v roku 2025.

Oznámenie o daňovej kontrole nepoteší ani toho najzodpovednejšieho podnikateľa. Hoci výkon kontroly vyvoláva prirodzené obavy, treba si uvedomiť, že ako kontrolovaný subjekt máte nielen svoje povinnosti, ale aj v legislatíve ukotvené práva. Nemáte ešte žiadne skúsenosti s daňovou kontrolou? V nasledujúcich riadkoch sme pre vás zosumarizovali všetky dôležité informácie.  

Daňová kontrola – čo je jej cieľom a kto ju vykonáva?

Na začiatok treba upozorniť, že daňová kontrola nie je svojvoľným výkonom daňového úradu alebo iného subjektu. Presný postup výkonu daňovej kontroly určuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

V procese daňovej kontroly sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov (napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o DPH a i.) daňovým subjektom.

Daňovú kontrolu vykonáva oprávnený správca dane, resp. jeho zamestnanec. Napríklad v prípade daňovej kontroly fyzických osôb alebo daňovej kontroly DPH je oprávneným správcom daňový úrad. Colný úrad je správcom spotrebných daní a mestský alebo obecný úrad spravuje miestne dane (napr. daň z nehnuteľnosti a i.).

Pozor: Podľa aktuálneho daňového poriadku už nemusí daňovú kontrolu vykonávať len územne príslušný správca dane. Nevyhnutná je výlučne vecná príslušnosť. Zmena sa netýka obcí, ktoré môžu vykonávať kontrolu len na základe svojej miestnej a vecnej príslušnosti. 

Príklad: 

Daňový subjekt má sídlo na území mesta Žilina. Územne a vecne príslušný pre výkon kontroly dane z príjmov je Daňový úrad Žilina. Kontrolu však môže na základe poverenia vykonať aj Daňový úrad Bratislava, na ktorý sa vzťahuje vecná príslušnosť (oprávnenie k správe daní z príjmov). Kontrolór pritom nemusí daňovníkovi zdôvodniť, prečo kontrolu nevykonáva miestne príslušný správca dane.

Priebeh daňovej kontroly

Daňová kontrola prebieha štandardne v niekoľkých základných krokoch. Postup pri daňovej kontrole upravuje daňový poriadok. 

#1 Oznámenie o daňovej kontrole

Daňová kontrola sa zvyčajne začína v deň, ktorý stanoví správca dane v oznámení o daňovej kontrole. V rovnakom oznámení vám správca určí aj lehotu na predloženie dokladov, ktoré budú potrebné na vykonanie kontroly.

Náš tip: Ak vám termín určený správcom dane nevyhovuje (napríklad zo zdravotných alebo vážnych rodinných dôvodov), máte právo sa s ním dohodnúť na inom termíne. Túto skutočnosť mu však musíte oznámiť najneskôr do 8 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Kontrola sa musí začať najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia.

Podnet na daňovú kontrolu

Dôležité: Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu aj bez oznámenia. Daňový úrad túto možnosť využíva najmä v prípade, ak dostane podnet na daňovú kontrolu od orgánov činných v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie na manipuláciu s daňovými dokladmi, teda ak by mohli byť po doručení oznámenia zmenené, znehodnotené alebo zničené. V takomto prípade sa v prvý deň daňovej kontroly spíše zápisnica o jej začatí. Podnet na daňovú kontrolu však môže dať každý občan alebo právnická osoba. 

V prípade daňovej kontroly, ktorá sa vykonáva na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, pripúšťa zákon obidve možnosti. Daňová kontrola sa môže začať v deň spísania zápisnice alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole.

#2 Kontrola vykonávaná správcom dane

Počas kontroly predložíte správcovi dane všetky povinné záznamy o účtovníctve (s prehľadným vedením účtovníctva vám pomôže správny výber účtovneho programu). Medzi najčastejšie doklady pri daňovej kontrole, ktorú správca vyžaduje, patria najmä: 

• daňové priznania,
• dodávateľské a odberateľské faktúry,
• pokladničné doklady,
• bankové výpisy,
• interné účtovné doklady,
• zmluvy, objednávky, dodacie listy,
• hlavná kniha, denník,
• inventarizačné zápisy a inventúrne súpisy,
• účtový rozvrh,
• zostavy majetku,
• zostavy skladovej evidencie,
• kniha pohľadávok, kniha záväzkov a iné.

V oznámení o daňovej kontrole alebo v zápisnici o začatí daňovej kontroly vám správca dane určí kontrolované zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie. 

Pozor: Ak zamestnanec správcu v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie kontroly aj iného zdaňovacieho alebo účtovného obdobia, je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj na toto zdaňovacie obdobie. Túto skutočnosť je povinný vám bez zbytočného odkladu písomne oznámiť.

Koľko rokov spätne môže prebiehať daňová kontrola?

Zákon taxatívne nestanovuje, koľko zdaňovacích období spätne môže správca kontrolovať. Daňový poriadok však určuje, že nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie. Z tohto dôvodu daňová kontrola spätne viac ako 6 rokov od zúčtovacieho obdobia teda nemá zmysel a v praxi sa nevykonáva.

Iná situácia však nastáva, ak podáte dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty na vyrubenie dane. Vtedy sa táto lehota predĺži a uplynie až v nasledujúcom kalendárnom roku,  a to posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom ste podali dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote už nemôžete podať ďalšie dodatočné daňové priznanie.

Príklad 1:

Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2022 ste mali v lehote do 31. 3. 2023, prípadne do 30. 6. 2023, teda v zdaňovacom období roku 2023.

Päťročná lehota začne plynúť 1. januára 2024. Rozdiel na dani za rok 2022 môže daňový úrad vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2028.

Príklad 2:

Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2019 ste mali v zdaňovacom období roku 2020. V marci roku 2025 si však podáte dodatočné daňové priznanie.

Päťročná lehota začala plynúť 1. januára 2021. Podaním dodatočného daňového priznania sa zákonná lehota predĺži a trvá do 31. marca 2026.

Dobre vedieť: Štandardná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok. Ak však správca dane kontrolu preruší, lehoty neplynú. V niektorých prípadoch (najmä ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb) môže druhostupňový orgán lehoty predĺžiť najviac o ďalších 12 mesiacov.

#3 Ukončenie daňovej kontroly

Daňová kontrola sa končí dňom:

• doručenia protokolu, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov,
• doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, napr. daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a iné listinné dôkazy,
• zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ak nebolo umožnené vykonanie daňovej kontroly. 

Ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú ste mali zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú ste si uplatnili nárok podľa osobitných predpisov, zašle vám správca dane spolu s protokolom aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve vám určí lehotu (nie menej ako 30 pracovných dní), v ktorej sa budete mať k zisteniam vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce vaše tvrdenia, najmä ak ste ich nemohli predložiť v priebehu daňovej kontroly.

Dobre vedieť: Protokol z daňovej kontroly nie je autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by vám priamo zakladalo akúkoľvek platobnú povinnosť. Predstavuje podklad, na základe ktorého správca dane rozhodne následne vo vyrubovacom konaní. Avšak ani takéto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne. Máte možnosť sa voči nemu brániť riadnym opravným prostriedkom, ktorý je uvedený v poučení k rozhodnutiu a následne aj súdnou žalobou.

Daňová kontrola – pokuty

Správca dane vám môže za nesplnenie daňových povinností uložiť pokutu, ktorej výška sa odvíja od typu správneho deliktu. Napríklad za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote vám môže byť uložená pokuta od 30 až do 16 000 eur.  

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a tiež na index daňovej spoľahlivosti. Od 1.1.2024 sa uplatňuje tiež inštitút druhej šance, ktorý znamená, že daňový subjekt nebude pri prvom porušení sankcionovaný, avšak sankcia už bude uložená pri každom ďalšom porušení. 

Náš tip: Komplexný prehľad pokút za nesplnenie daňových povinností nájdete na stránke Finančnej správy SR.

Práva a povinnosti počas daňovej kontroly

Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole určuje daňový poriadok v § 45. Je dôležité, aby ste si ich ako kontrolovaný subjekt boli vedomí a vedeli trvať na ich uplatnení. 

Práva daňového subjektu

Ako daňový subjekt, u ktorého prebieha výkon daňovej kontroly, máte vo vzťahu k správcovi dane právo:

• požadovať od zamestnanca správcu dane predloženie poverenia na výkon daňovej kontroly a služobného preukazu (okrem prípadov, keď kontrolu vykonáva obec),
• byť prítomný na rokovaní správcu so svojimi zamestnancami,
• vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a žiadať, aby boli tieto vyjadrenie uvedené aj v protokole, 
• predkladať dôkazy preukazujúce vaše tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré nemôžete predložiť sám,
• nahliadnuť do zápisnice zo zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou,
• klásť otázky svedkom a znalcom,
• nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane.

Povinnosti daňového subjektu

Počas daňovej kontroly sa na vás vzťahujú aj tieto zákonné povinnosti: 

• umožniť výkon daňovej kontroly,
• zabezpečiť vhodné miesto a podmienky pre vykonanie daňovej kontroly,
• poskytovať požadované informácie (osobne alebo prostredníctvom určenej osoby),
• predkladať požadované záznamy, a to vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vediete,
• podávať k predkladaným záznamom ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia,
• umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania a do prevádzkových priestorov,
• umožňovať rokovanie so zamestnancom,
• zapožičať doklady, poskytnúť výpisy alebo ich kópie,
• umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré sú používané na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

Daňová kontrola po ukončení živnosti (SZČO)

Keďže sa daňová kontrola SZČO (inak povedané, daňová kontrola fyzickej osoby) vykonáva spätne, môže byť realizovaná aj po ukončení živnosti daňového subjektu, a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom podnikal. Ukončením živnosti totiž nezaniká zodpovednosť fyzickej osoby za činnosť v období trvania podnikania. Vyššie popísané lehoty sa teda vzťahujú aj na prípady, ak daňovník podnikanie ukončil.

Príklad:

Podnikanie ukončíte v októbri 2024. Povinnosť podať priznanie k dani z príjmov máte v zdaňovacom období roku 2025.

Päťročná lehota začne plynúť 1. januára 2026. Rozdiel na dani za rok 2024 môže daňový úrad vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2030. Do tohto termínu vám teda môže prísť daňová kontrola, hoci už nie ste SZČO.

Opakovaná daňová kontrola

Ak bola vykonaná a ukončená daňová kontrola, nemusí to automaticky znamenať, že správca dane sa už nebude daným obdobím zaoberať. Daňový poriadok stanovuje prípady, kedy má správca dane oprávnenie vykonať opakovanú kontrolu rovnakého zúčtovacieho obdobia.

Ide najmä o situácie, keď daňový subjekt urobí v účtovníctve dodatočné zmeny, napr. ak žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo ak žiada o vrátenie sumy podľa zákona o dani z príjmov alebo podľa zákona o DPH. V odôvodnených prípadoch môže dať na opakovanú daňovú kontrolu podnet orgán činný v trestnom konaní, orgán Policajného zboru, Finančné riaditeľstvo SR alebo ministerstvo.

Na daňovú kontrolu sa dôkladne pripravte

Z oznámenia  o daňovej kontrole sa dozviete nielen termín jej začatia, ale aj zdaňovacie obdobie, ktoré bude kontrolované a druh dane, na ktorú sa správca sústredí.

Môžete si tak pripraviť kompletnú účtovnú dokumentáciu, ktorá s predmetnou daňou súvisí. Dbajte pritom aj na formálnu stránku dokladov, teda ich úplnosť v zmysle platných predpisov.

Okrem účtovných dokladov je dôležitá aj iná dokumentácia, ktorá môže poslúžiť v rámci dokazovania, napríklad e-mailová komunikácia, fotodokumentácia, daňové analýzy, znalecké posudky a podobne. 

Daňová kontrola sa zameriava aj na overenie dodržiavania ustanovení osobitných predpisov, najmä zákona o účtovníctve. Musíte vedieť preukázať, že všetky príjmy a výdavky ste správne a riadne zaúčtovali. Veľká pozornosť sa zvykne sústrediť najmä na oprávnenosť zaúčtovaných výdavkov a odpočtu DPH.

Inštitút daňovej licencie sa na Slovensku objavil už niekoľkokrát. K zrušeniu daňovej licencie došlo naposledy v roku 2018. Legislatíva síce tento pojem už nepoužíva, ale s platnosťou od 1. januára 2024 bola minulý rok schválená tzv. minimálna daň pre právnické osoby, ktorá daňovej licencii zodpovedá. Firmy ju prvýkrát zaplatia v roku 2025. 

Daňová licencia: Čo to vlastne je? 

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje vo svojom § 46b tzv. minimálnu daň právnickej osoby. Ide o „daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.” 

Povedané ľudskou rečou, ide o daň, ktorú musí podnikateľ – právnická osoba zaplatiť vždy, bez ohľadu na to, či vôbec nejakú činnosť vyvíja a tiež na to, či vykazuje zisk alebo stratu. Hoci v zákone sa už pojem daňová licencia neuvádza, v praxi sa týmto pojmom minimálna daň právnických osôb stále označuje. 

Koho sa týka nová minimálna daň?  

Minimálnu daň musia platiť právnické osoby – podnikatelia, teda najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a iné obchodné spoločnočnosti, nie však verejné obchodné spoločnosti. Podnikajúcich fyzických osôb (napríklad živnostníkov) sa daňová licencia netýka. 

Podľa zákona sa minimálna daň nevzťahuje ani na právnické osoby:

• ktorým vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli (okrem daňovníkov, ktorí sú právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie),
• ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (to sú napríklad občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie, cirkvi, rozpočtové a príspevkové organizácie, vysoké školy, záujmové združenia právnických osôb a pod.),
• ktoré prevádzkujú aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
• ktoré sú v likvidácii alebo konkurze, 
• pozemkové spoločenstvá, ak dosahujú len príjmy z činností podľa osobitného predpisu so zdaniteľnými príjmami, ktoré neprevyšujú sumu 10 000 eur, 
• ďalšie právnické osoby uvedené v zákone. 

Prečítajte si tiež: Daňové povinnosti – stručné info

Výška minimálnej dane právnickej osoby

Výška minimálnej dane je 340 eur, v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov môže byť aj vyššia:

Obrat v zdaňovacom období	Minimálna daň
menej ako 50 000 eur	340 eur
nad 50 000 eur do 250 000 eur	960 eur
nad 250 000 eur do 500 000 eur	1 920 eur
nad 500 000 eur	3 840 eur

Výška minimálnej dane v závislosti od zdaniteľných príjmov

Poznámka: Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov, minimálna daň sa prepočíta alikvotne, teda ako súčin 1/12 minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov. 

Právnické osoby, ktoré zamestnávajú aspoň 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, majú minimálnu daň zníženú na polovicu. 

Príklad: Minimálna daň s. r. o. za rok 2024 vychádza na 960 eur. V tomto roku zároveň zamestnáva 20 zamestnancov, z toho 5 osôb so zdravotným postihnutím. Keďže priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím predstavuje 25 % z celkového počtu zamestnancov, spoločnosť si minimálnu mzdu môže znížiť na polovicu.

Odkedy sa začína platiť minimálna daň? 

Minimálna daň sa bude prvýkrát vzťahovať na daňové priznanie za rok 2024, a firmy ju teda budú musieť zaplatiť do 31. marca 2025, prípadne neskôr, ak si predĺžia lehotu na podanie daňového priznania. 

To však neplatí pre spoločnosti, ktoré boli zaregistrované v roku 2024. Tie daňovú licenciu zaplatia až za zdaňovacie obdobie 2025, teda až v roku 2026. Za prvý rok podnikania sa totiž minimálna daň neplatí. 

Zápočet zaplatenej minimálnej dane

Zákon umožňuje právnickým osobám započítať si kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň. Daňovníci si tak môžu znížiť daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená.

Kladný rozdiel si môžu započítať len do takej výšky daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby. Daňovník musí teda v každom prípade zaplatiť hodnotu minimálnej dane, ktorá sa odvíja výšky jeho zdaniteľných príjmov. 

Príklad: Právnická osoba dosiahne v roku 2024 zdaniteľné príjmy vo výške 100 000 eur a daňovú povinnosť 300 eur. Podľa ustanovení zákona však musí zaplatiť minimálnu daň 960 eur. Rozdiel 660 eur si však môže započítať na na daňovú povinnosť v nasledujúcich troch rokoch. 

Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu však zaniká:

• ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia
• ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Ako sa legálne vyhnúť daňovej licencii?

V prípade, že je daňová povinnosť právnickej osoby vyššia než výška minimálnej dane, samozrejme nemá povinnosť túto minimálnu daň zaplatiť. 

Príklad: Obchodná spoločnosť dosiahne za zdaňovacie obdobie 2024 zdaniteľné príjmy vo výške 35 000 € a daňovú povinnosť vo výške 1 000 €. Spoločnosť nie je povinná platiť minimálnu daň, pretože jej daňová povinnosť je vyššia ako minimálna daň (pri príjmoch, ktoré nedosahujú 50 000 eur je minimálna daň 340 eur).

Minimálnu daň však budú musieť zaplatiť aj spoločnosti, ktoré podávajú nulové daňové priznania a sú neaktívne. Existuje však možnosť, ako sa tejto povinnosti vyhnúť. 

Je to likvidácia spoločnosti. Ak totiž spoločnosť v roku 2024 vstúpi do likvidácie, nevzniká jej povinnosť platiť minimálnu daň, a to ani za obdobie predchádzajúce vstupu do likvidácie. Druhou možnosťou je predaj neaktívnej spoločnosti, teda prevod obchodného podielu na inú osobu. 

---

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom je pracovnoprávnym vzťahom, ktorý je možné ukončiť len za legislatívne stanovených podmienok. Tieto sú smerom k zamestnávateľom nastavené oveľa striktnejšie ako v prípade zamestnancov. Pracovný pomer môže byť výpoveďou zo strany zamestnávateľa ukončený len za presne stanovených dôvodov a predpísaným spôsobom. V niektorých prípadoch platí dokonca zákaz výpovede.

Ako môže ukončiť pracovný pomer zamestnávateľ? 

Rovnako ako iné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov, aj skončenie pracovného pomeru u nás legislatívne upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Podľa § 59 ods. 1 tohto zákona možno pracovný pomer skončiť:

• dohodou,
• výpoveďou,
• okamžitým skončením,
• skončením v skúšobnej dobe.

Pracovný pomer môže okrem toho zaniknúť smrťou zamestnanca alebo uplynutím dohodnutej doby v prípade pracovného pomeru na dobu určitú.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa, ktorej sa v tomto článku venujeme, je teda len jednou z niekoľkých možností skončenia pracovného pomeru. V praxi je zo strany zamestnávateľov využívaná skôr ojedinele, častejšie využívajú skončenie pracovného pomeru dohodou. Ak hovoríme o výpovedi, častejšie sa stretávame skôr s výpoveďou zo strany zamestnanca. 

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa

Zatiaľ čo zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, zamestnávateľ je v tomto smere viazaný prísnymi pravidlami. Výpoveď zamestnancovi môže dať len zo zákonných dôvodov.

Výpoveď daná zamestnávateľom – zákonné dôvody: 

Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Sú to predovšetkým situácie, keď: 

• zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší,
• zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce,
• zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným,
• zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu prácu,

• zamestnanec nespĺňa právne stanovené predpoklady na výkon svojej práce,
• zamestnanec prestal spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom na  voľbu alebo vymenovanie do funkcie,
• zamestnanec nespĺňa požiadavky na výkon práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise,
• zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov,
• zamestnanec menej závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zamestnávateľom písomne upozornený na možnosť výpovede,
• u zamestnanca sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru – napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin,
• zamestnanec dovŕšil 65 rokov a vek na starobný dôchodok.

Dôvody rozviazania pracovného pomeru musí zamestnávateľ  písomne a jednoznačne vymedziť tak, aby v praxi neboli zameniteľné za iné dôvody. Dôvod výpovede sa nemôže dodatočne meniť.

Výpovedná doba: Aká je jej minimálna dĺžka? 

Ak zamestnanec dostane výpoveď zo strany zamestnávateľa, jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby. Táto sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola doručená výpoveď a trvá minimálne jeden mesiac. 

Príklad:

Pani Anna dostala od zamestnávateľa, u ktorého pracovala 9 mesiacov, výpoveď z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ jej doručil výpoveď do vlastných rúk 9. júla 2024. Jej výpovedná doba začína plynúť 1. augusta 2024. Pracovný pomer sa teda skončí k 1. septembru 2024.

Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede. Na zamestnanca sa v niektorých prípadoch vzťahuje dlhšia minimálna výpovedná doba:

• ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej jeden rok, výpovedná doba musí byť minimálne 2 mesiace,
• ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a zamestnanec dostal výpoveď z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, prípadne zamestnanec nemôže doterajšiu prácu vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, výpovedná doba musí byť minimálne 3 mesiace.

Dobre vedieť: Zákonník práce upravuje len minimálnu dĺžku výpovednej doby. Zamestnávateľ so zamestnancom si teda môžu dohodnúť aj dlhšie trvanie.

Kedy je výpoveď zo strany zamestnávateľa platná? 

Aby bolo skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa platné, musia byť splnené nasledovné zákonné podmienky:

• zamestnávateľ výpoveď vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov (v praxi odporúčame vyhotoviť písomný záznam o prerokovaní),
• výpoveď bola zamestnancovi riadne doručená v písomnej podobe,
• zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď zo zákonných dôvodov,
• zamestnávateľ dôvod výpovede jasne vymedzil.

Kedy je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná?

V praxi sa tiež stáva, že zamestnávateľ nezvolí pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom zákonný postup, a jeho výpoveď je preto neplatná. Takáto situácia nastane, ak:

• výpoveď nebola vyhotovená v písomnej forme,
• zamestnávateľ uviedol vo výpovedi dôvod, ktorý nekorešponduje so Zákonníkom práce,
• zamestnávateľ dôvod výpovede jasne a jednoznačne nevymedzil,
• výpoveď nebola zamestnancovi doručená do vlastných rúk,
• výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov,
• výpoveď daná zamestnancovi so zdravotným postihnutím nebola odsúhlasená príslušným ÚPSVaR (s výnimkou zamestnanca so ZP, ktorý dosiahol dôchodkový vek a s výnimkou, keď je výpoveď odôvodnená zrušením alebo sťahovaním zamestnávateľa alebo jeho časti, prípadne porušením pracovnej disciplíny zamestnancom),
• výpoveď bola daná zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákaz výpovede – jedná sa o zamestnancov v ochrannej dobe, napr. počas trvania PN, v tehotenstve, počas materskej dovolenky, pri výkone verejnej funkcie a pod. s výnimkou zákonom stanovených dôvodov.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa počas PN

Na zamestnanca, ktorý je práceneschopný, sa vo väčšine prípadov vzťahuje ochranná lehota, a teda platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa. Podmienkou však je, že si zamestnanec dočasnú práceneschopnosť nespôsobil sám, prípadne pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok. Ak by sa zamestnávateľ rozhodol dať zamestnancovi počas trvania PN výpoveď, táto by bola neplatná.

Zákon však pozná niekoľko výnimiek. Skončenie pracovného pomeru počas PN zo strany zamestnávateľa môže byť  platné v nasledujúcich prípadoch:

• ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje,
• ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu,
• ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
• ak zamestnanec z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.

Nároky a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnávateľ aj zamestnávateľ si môžu nároky, ktoré im plynú z pracovnoprávneho vzťahu, uplatniť na súde v zákonných lehotách.

Pozor: Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Nárok na odstupné

V súvislosti s výpoveďou zo strany zamestnávateľa sa najčastejšie skloňuje nárok zamestnanca na odstupné. Tento vzniká v prípade, ak bol pracovný pomer skončený z nasledujúcich dôvodov:

• zamestnávateľ alebo jeho časť sa ruší,
• zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce,
• zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek na starobný dôchodok,
• zamestnanec zo zdravotných dôvodov dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutú prácu,
• zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Minimálna výška odstupného je určená zákonom, závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a odvíja sa od priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť aj vyššie odstupné ako je zákonom určené, prípadne môže vlastným rozhodnutím vyplatiť odstupné aj v iných prípadoch. Odstupné má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť v najbližšom  výplatnom termíne nasledujúcom po skončení pracovného pomeru.

Nároky a povinnosti súvisiace s výpovednou dobou

Počas plynúcej výpovednej doby má zamestnanec naďalej povinnosť riadne si plniť úlohy vyplývajúce z jeho pracovnej náplne. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Zamestnávateľ je súčasne povinný riadne si plniť mzdové a odvodové povinnosti voči zamestnancovi vo výpovednej dobe.

Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

Ak je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná, pracovný pomer naďalej trvá. Zamestnanec však musí zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu škody a to vo výške jeho priemernej mzdy za obdobie od doručenia tohto oznámenia až do času, kedy mu umožní pokračovať v práci.

Vzor výpovede zo strany zamestnávateľa

Vzor výpovede zo strany zamestnávateľa si môžete stiahnuť z tohto odkazu. Stačí, ak si dokument stiahnete do počítača a následne ho už môžete upravovať.